Wobličenje a wopisanje hornjo- a delnjo-łužiskeho Serbowstwa w lětach 1880 - 1885; z přidawkom nadrobneje kharty serbskich Hornich a Delnich Łužic z lěta 1886
— 53 — a wjeliki ma wokolo 20 starych ludzi, kotriz, liclyz so ze Ser- bami zendu, serbscy reca, jich dzeci pak njemöza serbsey; nimo tutych stej tarn dwe mlodej serbskej zonje wudatej, a tri serbske dzowki tarn sluzachu; tuz be tarn 1880 wso hromadze 25 serb- skich ludzi. W No sy dl oje ach (Nossdorf) a Jamnom (Jamno) wjelikim a malym rozumja nekotfi stari ludzo, tras 10 do liro- mady, hisce serbski; podobno je w Domasojcach (Domsdorf), a Khöjnje (Khöjna = Koyne), Tresojcach (Tschacksdorf). W Zimorojcach (Siemersdorf), Smarzowje (tras liisöe 10) a Ja- tach (Jaty, Smol. Jata, nem. Jetbe) mö2a stari ludzo hisce serb ski. W Jatach su k tomu his6e tri cyle serbske swöjby. Pred 50 letami powedachu w Tresojcach po swedöenju solty Jakuba z Maleho Kölska wsitey starsi ludzo mjez sobu hisce serbski, z dtfe- cimi pak hiZo nemski; diensnisi dzen je tarn z najmjehsa hisce 50 starych serbskich lud£i. kiz so tez wot wysnosce hisce jako Serbja wobhladuja, dokelz khudsi z nich letnje pjenjeznu pod- pjeru z Budarjoweho wustawa dostawaju, hdyz t ei je jich za poslednje leta mjenje, hac w prjedawsim öasu. Serbske pre- dowanje je w Tresojcach w spoöatku tutoho stoleta zastalo, a w Bözemysli (Bözemysl — Bademeusel; Smol. Buzemysle; w Kölsku praja: Bözemösl) nad Nysu tras hisce trochu prjedy. Tehdy mjenujcy dosta Tfesojska wosada prenjeho nemskeho fa- rarja, kiz drje pri swojim zastupje slubi, zo chce serbsku rec nawuknuc; ale jako so na prenje predowanje zwazi, be to tak zadlawe, zo cyrkwinska rada in corpore k njemu pfind^e a jeho prosese, zo by wosadu z tajkim serbskim predowanjom pfichodnje na pokoj wostajil, a zo chced^a so radso z nemskim predowanjom spokojic, haö runje je njedorozumja, njezli serbske w tak zrudnej re6i sly§e6. Wuöer, kiz mi do powedase, pfistaji z wjesoloscu: Der verstand’s! W BöiSemysli wudäöleju so teZ hisce starym khudym lud£om dary z Budarjoweho wustawa, a starse zönske khodza tarn hisce w serbskej drasce, nie pak mlödse; z teju dweju priöinow möj sw6dk solta Jakub wotwod^uje, zo su tarn hisce nekotfi(2—5)Serbja. Pojehoswedßenjustoji w Zimorojcach ze Serbowstwom tak: Wsitey wobydlerjo, kiz su prez 50 16t, wumeja serbski powedaö, lud£o wot 30—50 let z wjetsa hisde serbski rozumja, powödaju pak spatnje, wot 20—30 let starych