Wobličenje a wopisanje hornjo- a delnjo-łužiskeho Serbowstwa w lětach 1880 - 1885; z přidawkom nadrobneje kharty serbskich Hornich a Delnich Łužic z lěta 1886
— 73 — Pred nesto letami hisde netdisi wobstarny farar Schmidt, rodl Nemc, kiz je potrjeby dla serbski nawuknul, köMu drubu njedzelu po nömskim te2 serbski predowase, nötko pak hisde je jenoz sesd raz za leto serbska Bo2a sluzba a to k62dy kr<56 po serbskej spowddii, kotraz ma so po tajkim te2 sesd raz za leto; nimo toho preduje so hisde serbski na tak mjenowanych poi swjatych dnjach, kotrychü drje wjele njeje. W filiali Klesniku je tei kdzdu njedielu kemd, serbski pak jeno2 k<52du destu njedMu wot 1. 18 77 / 78 a hewak hidde na poi swjatych dnjach, do hromady wob ldto 10—12 kröd; na pol swja tych dnjach so jenoZ serbski prdduje; na serbskej spowedii, ko traz so tröjcy za ldto mdwa, wobd^eli so wjetsi d£el 50 luddi, mjenujcy tajkich, kotriz su po wuprajenju Klesanskeho wuöerja „stockwendisch“. W Stradowskej a Klesanskej suli serbskaj wuöerjej jenoz nemski wuditaj. W Stradowje po jenej powesdi wösmy d2el ma- lych d£ddi wjacy serbski njerozumi, tola dyrbi wuder hisde druhdy w suli dla njedorozumjenja serbskich ddedi madefnu red nalozo- wad. Nekotre dulske diödi na wsy so strdzichu abo hanibowachu, hdy2 poöach z nimi serbski reöed. Jedyn stary muzik mi skor- zese: „ möjom casu pred 50 letami hysdi smy my rownje tak derje serski a nimski lazowas se nahucyli, ako nent nase zisi jano nimski mogu. To jo njegluka! Ale serski hysdi mogu wsykne zisi.“ Dorostli ludtfo su w Stradowje a Eadojze (lidbu wobydlerjow njejsym dotal zhonil) hisde wsitcy serbscy, runjez wjele Stradowda- now w Grodkowskich fabrikach d^dla. Haj, wot starsich hisde nd- kotfi, dtoz jena zona wobsweddese, nomski njerozumja, a cuzy nemscy dzeladerjo, kotriz su so w Stradowje zasydlili, tez serb ski rozumja a „lamaju“. Najskerso je w Stfadowje tych Ser- bow, kotriz hisde ndmski njerozumja, wokolo 30, dokelz na listne napraäowanjo (1884) zhonich, zo je tarn jeno 30 Serbow, sto2 pak tola woprawdtfe werno njeje. Jutrowne kerlude w Stfadowje hizo wot nimale 20 let ndm- ski spewaju a na pfazy trjebaju so tez nemske pesnidki, kotred su z Grodkowskich fabrikow importowane.