Tute struchłe rozpadanki buchu a bčchu nĕtko bydło wusa- teho Krjepjela. To možeće sej myslić, zo so jemu tam jara njelubješe. Stražować pusćinu rozwalinow, to dźĕ je zabĕra za knježe šerjenje, ale nic za porjadneho přistojneho kubołćika, kiž chce dźĕłać a skutkować. Wšudźe po mĕsće serbscy kuboł- ćiki hladachu swojeho zastojnstwa. Domowinu wobstaro- waše hibićiwy Čujk, nĕkajki wjesny kołtk — přichadnik wot Bukec, „Nowa Doba“ bĕ so namrĕła Podpolčanej, kiž tam hišće přebywaše z časow njeboćičkeho ,,Posoła“, do Serb- skeho zarjada bĕ so hromadźe z Njedźic dźĕdom přesydlił jeho stary swĕrny kubołćik Płončik, kiž jĕho hižo bĕ přewodźał wot Žarkow do Budyšina, w Serbskej šuli skutkowaše Sporiš, w internatomaj Rojnik a Kropačk bydleštaj, wšudźe serbscy kubołćiki kubołćikowachu a prawowachu a pomhachu a spĕ- chowachu a mĕjachu połnej ruce dźĕła, jenož najsławniši ze 'wšĕch serbskich kubołćikow, wusaty Krjepjel dyrbješe spochi lĕnjeho pasć a bĕłej ručce nosyć a tole jeho tola žałostnje mjer- zaše a kusaše a w nocy druhdy ze złobami wotře zaskiwli a łudźO nimoducy sej prajachu: „To dźensa zaso raz kocory so honja po rozpadankach Serbskeho domu.“ Wusaty Krjepjel by wĕzo mohł wućahnyć a sej nĕhdźe druhdźe dźĕło pytać. To so wĕ, zo tajkeho sławneho serbskeho kubołćika bychu wšudźe witali. Cyle wĕsće bychu jeho hny- dom přistajili w Radworskim hrodźe abo w Chrostowskej kubłarni, hdźež kubołćika njemĕjachu, dokelž, kaž je znate, nĕmscy knježkojo a pjenježnicy sej kubołćikow njepřistajichu, ale jenož šosarjow, frinkotawy a druhe šerjenja. Potajkim, tamle a wšudźe druhdźe bychu so torhali wo wusateho Krje-