Wobličenje a wopisanje hornjo- a delnjo-łužiskeho Serbowstwa w lětach 1880 - 1885; z přidawkom nadrobneje kharty serbskich Hornich a Delnich Łužic z lěta 1886
— 40 - mjensa 800 Serbow abo tajkich, kotriz serbski wumeja, su to prede wsem deladnicy a Serbja, kiz su do mesta pricabli; mesdenjo sami pak pokhadzeju wot starycb casow z nemskebo rodu. W Otasojcacb bydli pfez 50 Serbow a na Gdrkosnje namakas 3 serbske a 1 nemsku swdjbu. Steglick prajese: Mjez ratarjemi a dMacerjemi Picanskich predmestow je dose Serbow, kotriz pak möza so we wobömaj redomaj derje zrecec (bie in beiben Sprachen fortfommen), a husto ruewaju so tam duebowne sluzby (?(mt§= panblungen) z dtfela w serbskej, z d^ela w nemskej reöi (dla pri- tomnycb Nbmcow z mösta). — 2) Drjenow z 687 a 3) Prilug z 401 dusemi staj dospolnje serbskej wsy a mataj bisde wjele ludii, kiz nemski njemöza (Steglich). — 4) Tornow liöi 836 wobydleri, mjez nimi je do hromady 8 Nerncow: knjezk ze swdjbu (4), jena stara njezenjena babka, jedyn 17-letny mlodzenc a jedyn koremaf ze zonu; poslednisi styrjo pak powedaju zwjetsa tez serbski; baj, tdn 17-letny bdlc, z Picnju rodzeny a snadno wobdarjeny, je bizo „anragirt“ Serb: wön bese pol leta w Tor- nowje sluziwsi dospolnje serbski nawuknul a njerddese wot tobo dasa z k. fararjom wjacy binak bad serbski. — 5) üs pri üsan- skicb jezoracb abo gatach lezacy wobsabuje 369 wobydleri, mjez nimi 6 rodienycb Nerncow (mlynkec swöjba a zastojnik na kra- lowskej nuknicy). — 6) Nowa Wjes wobsedii na 300 ludzi, we nicb 2 nemskicb; staj to wuderjowa a bur Jakubask, rodzeny z Barscanskeje strony. — 7) W Tureji mas 838 dusow, mjez nimi 20 Nömcow (wyssi bajnik, bdlnik, kordmar), kotriz pak tez nimale wsitey serbscy reda. Dzeci su wse serbske. — Turejscy a Tornojscy wedza pak tez troebu bezniso nemski recec had druzy wosadnicy. Na wsech wsach Picanskeje wosady so w prazacb jenoz „serbske stucki“ spewaju a wurjadnje drubdy tez nekajki krdtki nemski gassenbauer mlodym hölcam k woli, kiz su jdn z wdjska sobu dom prinjesli, tola jebo woprijece wostanje rjanym spewar- kam z wjetselio dzela njezrozumjene. W pdstnym a jutrownym dasu spewaju „iowda“ na wsy jenoz serbske kerluse. — Wse zönske a zwjetsa tez muzscy nosa so tu bisce w narodnej serb skej drasde, prddnise drasca so do dista po Blotowskim wasnju. Zdnske woblida maju tu strowy, pdcdiwy, rjany, baj busto krasny